Okolo Neziderského jazera

1. deň - 10. 9.2005-sobota
Bratislava - Neusiedel - Donnerskirchen - Mörbisch

Cestu začíname traja - Peter, Jozef a Ľuboš v Petržalke pri Čárde Kormorán. Máme správu, že na hraniciach v Jarovciach nás čaká ďaľší "záhorák" Radoslav. Cestu na hraničný priechod poznáme, vedie po trase každoročne organizovanej cyklotúre "Cesta priateľstva". Povedľa "umelého kopca", na ktorom sa dnes preháňajú ťažké teréniaky v rámci zábavy sa dostaneme na odbočku, kde značka určuje naše ďalšie putovanie. Vpravo na Jarovce, následne na starý hraničý priechod do ľava priamo cez dedinku Jarovce. Počasie neveští nič dobré - prehánky, zatiahnutá obloha. Ej, pán Iľko - rosnička , ako by toho nebolo tento rok dosť! Po ceste sa ozval aj Tomáš - príde, budeme ho čakať v bufete na hraniciach. Pekná pani/slečna nám zatiaľ pripravila kávu, kofolu...čaj so šlahačkou - kto mal na čo chuť. Prišiel posledný čeln výpravy - Tomáš. Začalo pršať, ale my sme aj napriek tomu vyrazili - oblečený v pršiplášťoch, pláštenkách a nepremokavých bundách. Hneď na začiatku Kittsee sme "zazmätkovali" a neodbočili sme za koľajnicami asi po 50 metroch vľavo - na značený cyklochodník A21... Preto pokračujeme priamo cez obec Kittsee. Doložené zmienky o tejto obci sú už z 11.storočia - spomína sa ako "spojovacia cesta" z Viedne k "Maďarskej bráne", ktorá mala strategicko-politický význam ako cesta do vnútorného Maďarska.... Z pamiatok sa v obci nachádza starý zámok z 12. storočia - vtedy budovaný ako vodný hrad. Prestavaný na zámok bol v 16. a 17. storočí. Dostal nové - točité schody s erbom vo dvore a osembokú vežu.Vzadu za zámkom je udržiavaný židovský cintorín. V Novom zámku - vybudovanom v roku 1668 na starom majeri Johannom Listom sa nachádza etnografické múzeum s veľkou zbierkou ľudového umenia juhovýchodnej Európy. My sme sa však pri "kochaní" po krásach Kittsee dostali na hlavný ťah, kde nás míňali v oboch smeroch kamióny, autá...Na najbližej možnej odbočke sme rýchlo opustili túto rušnú časť cyklocesty. Cez obec Pama, už našťastie po tichšej ceste prechádzame a napájame sa konečne v Zurndorfe na "Donauradweg Neusiedler See" - označenej B21. Po vynikajúco značenej ceste, pohľad upretý aj na rakúske veterné elektrárne - prechádzame cez "šikany". Na križovatke je možnosť odbočenia vľavo. Cesta by nás priviedla do obce Gols. My sme si vybrali možnosť druhú, odbáčame v pravo. Prechádzame povedľa reštaurácie, múzea... Tu Tomáš zisťuje, že jeho plášť nevydržal. Ako na potvoru - zadný, ktorý je viac zaťažený batožinou...Plášť prehodil dopredu, tam to hádam vydrží! Pokračujeme ďalej, prejdeme ponad diaľnicou, popri všadeprítomných vrtuliskách. Pomaly sa nesmelo začínajú ukazovať prvé lány vínnej révy. Miesto, kde sa pohybujeme, je najväčšia oblasť pestovania hrozna v Rakúsku. V obci Weiden je veľké množstvo vinárničiek, pivničiek. Mať len dobrého sponzora, to by sa chutnalo. Náš sponzor sa nedostavil, takže pokračujeme v šliapaní do pedálov. Dostávame sa do obce Neusiedel am See. Tu treba na prvej veľkej križovatke - vpravo je dom v ktorom sa preparujú zvieratká, odbočiť vľavo. Teda len v tom prípade ak sa chceme konečne pozrieť na Neziderské jazero skoro v plnej kráse. Po 1 kilometri prichádzame na mólo - toto sa volá Západné. Upravené príjazdy, parky, reštaurácia priamo na "móle". Ochutnávame špeciálne kvasinkové pivo, obsluhuje nás čašník-ktorý po zhliadnutí našich dresov priznal farbu-je z Rohžníka! Vonku na móle aj obedujeme. Kocháme sa pohľadom na "nekonečné" jazero. Ono, nekonečné - na dĺžku má jazero 30 a šírku možno 10 kilometrov. Mimochodom, hĺbka jazera je maximálne 1,6 metra. Sledujeme šporujúcich ľudí, plachetničky, lode...Ale nám trocha vo výhľade zavadzajú mraky, na horizonte dobre leje...Hádam počasie podľa Iľka nevyjde a my už dnes nezmokneme. Po občerstvení sa vydávame späť smerom k známej križovatke s mŕtvolami zvierat a vľavo po B10 - okružnej trase okolo jazera. Už len vo vínnej réve lemujúcej cestu pokračujeme smerom na Jois. Zrazu však so strachom pozeráme jeden na druhého...Niekto tu strieľa - a nie ďaleko od nás! Znova, výstrel, rev ako keď orol zajaca drhne! Obzeráme sa, nevidíme nič, s malou dušičkou pokračujeme. Vysvetlenie streľby však nenechalo na seba dlho čakať. Nie, nie - žiadny poľovník ktorý by zásoboval preparačný dom na križovatke v Neusiedli. Takto si tu rakúsky pestovatelia viniča totiž chránia svoju úrodu. Úrodu pred škorcami a inými lietajúcimi pažravcami. Takže už kľudnejši, za neustálej akustickej kulisy prechádzame cez Jois, Winden - cez ktorý niektorí preleteli a ani nezaregistrovali na jeho konci peknú sošku medveďa s tabuľkou na ktorej semrovníky ukazovali na Moskvu/1753km/ a na New York/6824km/. Prichádzame do Purbachu. Je to obec známa svojimi vínnymi pivnicami. Tu zastavujeme na "Sturm", teda po našom na čerstvé vínko - burčiak. Obsluhuje nás šikovný chlapík z Českej republiky. Na živobitie si zarába cez leto v Rakúsku, v zime je na svojom v Peci pod Snežkou. Ako čašník. Ako sám povedal keď sme sa ho spýtali, kde sa cíti doma: "Doma jsem tam, kde je můj kufr". Bol rád, že si má s kým pohovoriť v blízkej reči, pri odchode nám dokonca každému nalial ešte za pohárik burčiaku zadarmo - len preto, že si pekne pohovoril s krajanmi! Ďakujeme, burčiak chutil všetkým, čistý, nezakalený...Ideme ďalej, mimochodom, asfalt na samostatných cyklocestách, ale aj spoločných s automobilami nemá chybu. Žiadne diery, preliačiny...ako si dokážu Rakúšania udržať takúto kvalitu ciest, tomu nerozumiem! Donnerskirchen, ktorý sme mali po pravej ruke bol založený v čase rímskeho impéria na mieste veľmi starej osídlenej oblasti. V období rakúsko-uhorskej monarchie, až do roku 1921 mala oblasť maďarský názov, ktorý v preklade znel Weiße Kirche am See/Biely kostol na jazere. V obci je niekoľko kostolov. Najstarší z roku 1680. V niekdajšom zámočku kniežaťa Esterházyho sa nachádza "najdrahší" sud na svete. Je naplnený výberovým vínkom - až po okraj. Obsah suda je 6325 litrov!!! Medzi zaujímavosti treba pridať aj keltské hroby, ktoré sa nachádzajú na kopci Schönleiten. Pokračujeme stále po B10. Ďalej smerom na západ sa dá dostať do mesta Eisenstadt. Určite si treba pozrieť pamiatky, nádherné ulice tohoto mesta s vyše 12 000 obyvateľmi. Cyklocestu sa rozhodneme za Donnerskirchenom "skrátiť" a pokračujeme po ceste v spoločnosti áut úsekom asi 2km. Prichádzame do Oggau. V roku 2000 v obci postavili miestny obyvatelia Oggauer Weinlaubenkuppel - "oggavskú kupolovú besiedku". Na počesť spolunažívania človeka s prírodou a s vďakou k práci svojich predkov. Je vysoká 4, jej obvod je 8 metrov. K stolu pod kupolou sa pomestí 12 oddychujúcich cykloturistov. Ďalej nás čaká Rust. Toto slobodné kráľovské mesto, ktorým sa stalo za vlády cisára Leopolda I. ponúka pri zastávke takisto množstvo pivničiek, vináričiek a pamiatok. Na konci hlavnej cesty je "Jazerný dvor" - Seehof. Komplex bol postavený v sedemnástom storočí. Dnes v objektoch sídli vínna akadémia Rakúska a Burgenlandu. V Ruste je možnosť nalodenia aj s bicyklom a preplávanie jazera do Podersdorfu. Kúsok od Rustu sa nachádza obec St.Margarethen im Burgenland. Kameň ktorý sa tu ťažil v minulosti v miestnom kameňolome, bol použitý pri stavbe viedenského Stephansdómu, zámku Schönbrunn a iných stavbách. V jednej časti kameňolomu sa na prírodnom javisku, jednom z najkrajších na svete - uskutočňujú už 5 rokov Passionspiele -"Hry ukrižovania". Každoročne sa tu odohráva monumentálny operný festival, ktorý patrí ku kultúrnym vrcholom v Rakúsku. Z Rustu pokračujeme do obce Mörbisch am See. Je to miesto známej vínnej oblasti. Darí sa tu rizlingu, veltlínu, muškátu-Ottonel, atď...Od roku 1957 sa v letných mesiacoch konajú na javisku postavenom priamo na jazere známe festivalové hry na Jazere. Aj v Mörbischi je možnosť využitia lode na jazere. Z móla po nalodení Vás loď dopraví do Illmitzu - obci na druhej strane jazera. Kúsok od rakúsko-maďarských hraníc -už v Maďarsku je jaskyňa s reliéfom Slnečného boha Mithra - pamiatka na rímsku dobu. My máme v nohách po dnešnom dni 95 km, miestne hry sa nekonajú, preto začíname našu súkromnú hru - hľadáme miesto na spanie. Kúsok od cesty sme našli zaujímavé miesto. Tu si postavíme naše malé stanové mestečko. Večer ešte posedíme a zhodnotíme dojmy z prvého dňa cyklocesty po Rakúksku. Nad hlavami nám sem-tam prebleskne aj hviezdička. Ale pomaly vyhráva nad nekonečnosťou hviezd konečnosť oblakov našej Zeme. Tak uvidíme ako nás privíta ráno.

LOKALITA:BRATISLAVA - MÖRBISCH CELKOVÝ ČISTÝ ČAS: 4:40:21 /11:00-19:00/ PREJDENÉ KM: 95.77 MAX RÝCHLOSŤ:43.0 PRIEMERNÁ RÝCHLOSŤ:20.5

---

2. deň - 11.9. 2005-Nedeľa
Mörbisch, Hegykö, Podersdorf, Bratislava

Počasie ráno nás privítalo hmlou a bez slniečka. Veci teda balíme mokré, nemalo zmysel čakať na to, či si to slnko rozmyslí. Až ráno zisťujeme, že sme nocovali 20 metrov od rakúsko-maďarského priechodu. Je určený len pre peších a cyklistov, ale využívajú ho aj autá - na naše počudovanie... Prechádzame teda do krajiny známej vínkom a dobrým jedlom. Cesty sú však hneď horšie...Dá sa povedať, že Maďari majú podobných cestárov ako naše Slovensko...Prvú zmenu oproti sobotnému bicyklovaniu sme zbadali hneď za obcou Fertörákos. Klesáme dole. Vo Fertörakosi je veľa "upomienok" na rok 1989 - pomníky na spoločné priateľstvá, ktoré boli nanovo započaté po skončení vlády komunistov. Škoda, že cykloznačenie chýba v tejto časti cesty okolo jazera. Kto má záujem, nič mu nebráni v návšteve mesta Sopron. Ponúka množstvo pamiatok, múzeum...My pokračujeme stále v blízkosti jazera. Popri Fertö Hanság Nemzeti Park. Vinice, tak ako v Rakúsku pekne dotvárajú kolorit cesty. Zastavujeme sa pri "pútači" MUST a Radoslav už aj zjednáva pre každého na ochutnanie po poháriku. Čerstvo vylisovaná hroznová šťava nemá chybu, ešte chutnáme aj šťavu z červeného hrozna...Po ceste v spoločnosti áut a po zvlnenom teréne pokračujeme cez Balf. Tu sú aj cyklochodníky popri cestách, konáre stromov rastúcich povedľa cesty však z asfaltového povrchu spravili jedno veľké "oranisko" Asfalt je povydúvaný - preto väčšina z nás volí cestu pre autá. Kopčeky sú občas dlhé, našťastie nestúpajú príliš ostro. Zastavujeme sa pri zvláštnych obyvateľoch tejto obce. Stoja, stoja a nič nevravia...Sú to totiž "strašiaky" z polí a viníc. Pekná výstavka, pekný otrhanci. Niektorý ako by sa práve vrátili z účinkovania v hororových filmoch. Ešte že sme tu boli za bieleho dňa! Ináč po tme neviem, neviem, či by som sa od strachu nepo.....Bez cykloznačenia je to síce horšie, ale nestratili sme sa. Orientujeme sa podľa značiek na cestách, prechádzame cez Fertöboz, Hidegség a Fertöhomok do Hegykö. Tu nás zaujal vo dvore jedného z množstva opravených domov popri ceste zvláštny druh bicykla. Zastavujeme sa a s radosťou zisťujeme - je tu aj možnosť občerstvenia! Bicykle je zvláštny, ako by z oka vypadol motorkám Harley - Davidson! Ale naše by sme určite nemenili ani za nič, veď na tomto "zázraku" by sa ťažko šlapalo do kopčekov...V pohostinstve, kde sme zastavili, je aj možnosť ubytovania v penzióne - to je dobré zistenie pre budúce prípadne cesty za krásamy tohto kraja. Stormy povedľa cyklochodníkov už neboli, takže sme sa znova vrátili k nim. V obci Fertöszéplak pozor na odbočku na maďarsko-rakúske hranice. Treba sa orientovať len podľa "autoznačiek". Našťastie aspoň tie sú tam kde majú byť. Na hranicu nás privádza asi 8 km dlhá cesta akoby nakreslená pravítkom. Cesta sa znova vyrovnala aj po stránke tej, že kopčeky ostali za našimi cyklobrašňami. Vinice v týchto miestach vystriedala kukurica. A už je tu hranica, občianske preukazy, úsmev a znova sme v Rakúsku. Tá jednoduchosť v cykloputovaní medzi štátmi sa mi páči, je to neuveriteľné aj s ohľadom na doby nedávne. Ale je to realita - pekná realita. Znova sa napájame na cykloznačením označenú trasu B10 - teda okružnú cestu Neusiedler See Radwanderweg. Cez Pamhagen znova v "zvukovej kulise" streľby a výkrikov vo vínnej oblasti prichádzame do obce Apleton. Existencia obydlia na tomto mieste je doložená už z 3 storočia po Kristovi mincou ktorú našli archeológovia v blízkom jazee Lange Lacke. Celá oblasť je vyhlásená za Národný park Neusiedler See - Seewinkel. Je tu množstvo migrujúceho vtáctva, flóra, ktorá nemá obdobu aj v medzinárodnom meradle. Dostávame sa do obce Illmitz. Stále prechádzame po cykloceste B10, teraz súbežne značenej aj ako B20. Prichádzame do Podersdorfu. Zastavujeme sa na námestí, v chodníku tu majú svoje hviezdy - tak ako tie americké. Tu sú to však hviezdy cyklistické. Eddy Merckx napríklad. Cyklochodníkom sa dostávame až na mólo s majákom. Obedujeme a kocháme sa okolím. Kľud a pohoda tu vládnu. Počasie nám praje, mraky sa síce držia stále v našej blízkosti, ale dážď nás zatiaľ nestretol. Po obednej prestávke na móle, akoby na konci sveta, nerobí problém dostať sa z mesta po cyklochodníkoch a pokračovať ďalej po cykloceste B10. Za Podersdorfom máme na výber dve možnosti - jedna cesta je značená ako "nespevnený úsek" Druhá je klasická cesta, tak ako sme boli zvyknutí doteraz popri jazere. Vydávame sa po nespevnenej. Po prekonaní tohoto približne 2 km úseku môžeme konštatovať - úsek je zjazdný v pohode aj pre cestné bicykle. Prichádzame do Weidenu, tu už sa napájame na cyklocestu B21 po ktorej sme v sobotu začínali cyklocestu. Už bez blúdenia, ktoré bolo v sobotu, sa tejto cyklocesty držíme cez Zundorf, Gattendorf, Pamu až do Kittsee. Bývalé kontrolné stanovisko rakúskej pohraničnej stráže, nadjazd, slovenská kontrola a sme doma! Ukončenie dvojdňovej cyklocesty okolo Neusiedler See bolo v Jarovskom dvore v Jarovciach. Teším sa na ďaľsie cyklocesty v "réžii" Slovenského cykloklubu Záhorák Malacky.

Text a foto: Ľuboš Horňák, lubo.hornak@gmail.com


SUMÁR DÁTUM: 11.SEPTEMBER 2005 LOKALITA:MÖRBISCH - BALF - WEIDEN - BRATISLAVA CELKOVÝ ČISTÝ ČAS: 5:29:50 /08:00-17:00/ PREJDENÉ KM: 115.57 MAX RÝCHLOSŤ:49.0 PRIEMERNÁ RÝCHLOSŤ:21.1